Použi nástroje e-aktivizmu

Čo je e-aktivizmus a na čo je dobrý

Online aktivizmus je škála aktivít realizovaných vo virtuálnom priestore, ktoré používateľ využíva na presadzovanie určitých hodnôt, myšlienok alebo vízií o politickej, environmentálnej, kultúrnej, sociálnej, právnej či inej spoločenskej zmene. Najčastejšie tým smerujú k ovplyvneniu offline reality alebo konkrétnych cieľových skupín v online či offline svete. Svojimi cieľmi, zameraním a vnútornými procesmi je online aktivizmus v podstate tým istým, čím je aktivizmus mimo virtuálneho prostredia. Oproti offline aktivizmu je špecifický nástrojmi a typom aktivít, ktoré sa pri ňom využívajú.

HATESPEECH – MORE SPEECH!

Viac ako trestnoprávne vynucovanie zodpovednosti za trestný čin spáchaný v internetovom prostredí môžu byť efektívne aktivity na princípe občianskej angažovanosti. Ide o známu stratégiu uplatňovanú v boji proti rasovej, etnickej či národnostnej nenávisti, ktorá sa odvíja od hesla : „Hatespeech – more speech!“, voľne preložené : „Nenávistnú rétoriku treba prekričať“; inými slovami: treba, aby viac zaznievali reakcie a názory, ktoré jej oponujú. Aktivity teda nesmerujú k tomu, aby sme autorov nenávistných výrokov umlčiavali represiou, ale aby sme ich svojim hlasom „prekričali“.

V duchu tohto hesla platí, že nenávistný obsah neriešime právnou cestou, ani za každú cenu nepostihujeme jeho autorov, ale naopak – snažíme sa ho vyvažovať a oponovať mu. V praxi to teda funguje tak, že hoaxy o menšinách a rôzne štvavé komentáre v diskusiách vyvažujeme vlastnou aktivitou – oponujeme pozitívnymi správami, konšpirácie a mýty napádame faktami, ponúkame zdroje a informácie, ktoré pomôžu spoznať danú tému v kontexte širších súvislostí. Skrátka – vytvárame aktívnu online opozíciu.

AKO SA DÁ VYTVÁRAŤ „MORE SPEECH“

Samozrejme, tento postup sa neokliešťuje len na samotný vstup do online diskusie. Jeho nástrojmi sú napríklad blogy, infografiky s korektnými dátami, šírené v online prostredí, vyrábanie debunkov hoaxov, ale aj komunikácia s providermi a administrátormi závadných webov či príspevkov, ktorou možno na protiprávny obsah upozorniť a dosiahnuť jeho odstránenie bez právnych následkov pre autora výrokov. Jednotlivé nástroje nájdeš bližšie vysvetlené v sekcii „Použi nástroje e-aktivizmu“ a „Argumentuj!“

coje1

Zdroj: Radovan Bránik, „Nenúťte ju byť „rasistom“… ona to dokáže aj bez donútenia“

 

NA ČO JE TO DOBRÉ?

V kontexte cyberhate má online aktivizmus mimoriadny význam, zvlášť pokiaľ ide o slovenské participatívne webstránky a ich obsah týkajúci sa menšín či celkovo ľudských práv. Viaceré doteraz realizované výskumy o problematike cyberhate v slovenskom online prostredí totiž konštatujú výrazný pretlak hanlivej nenávistnej rétoriky voči menšinám, čím sa stáva online diskusia takmer homogénnou. (MONITORING NENÁVISTI NA INTERNETE – Zhrnutie výsledkov. Ľudia proti rasizmu, 2013.)

Ak zaniká hlas názorovej opozície, resp. ak ho nie je dostatočne počuť, nastáva situácia, kedy trestná činnosť tohto druhu, vzhľadom na svoju masovosť, začína byť spoločensky akceptovaná. Názoroví oponenti – z rôznych dôvodov – radšej do takýchto debát“nevstupujú, prípadne sú ihneď umlčaní tým, že „Róma nikdy nevideli“, „nech si migrantov nasťahujú k sebe domov!“, „sú ovládaní médiami a majú vymytý mozog“, „určite sú za svoje názory platení mimovládkami a zahraničím“, apod. Bohužiaľ, práve rezignácia na vyvažovanie debaty utvrdzuje diskutujúcich v presvedčení, že ich postoj je správny. Pretože ho zdieľajú všetci účastníci diskusie a nejestvuje nikto, kto by ich čo i len spochybňoval.

ČO MOŽNO ONLINE AKTIVIZMOM VÔBEC DOSIAHNUŤ

Väčšina osôb diskutujúcich na internete k téme menšín neprispieva svojim negatívnym vyjadrením preto, že by k týmto skupinám cítila rasovú či etnickú nenávisť. Oveľa častejším zdrojom hatespeech je to, že o menšinách v skutočnosti až tak veľa nevieme. Myslíme si, že keď žijeme vedľa osád a vídame niektorých Rómov kradnúť, to nás vybavuje dostatočnými znalosťami o problematike, alebo o tom, ako k nej treba pristupovať. V skutočnosti, len málokto z nás vie, ako sa Rómovia dostali do osád, koľko v skutočnosti môžu získať na dávkach, málokto nám podloží zdrojmi časté tvrdenie, že „pracujúci Rómovia – to je len 1%-tná svetlá výnimka“. Rovnako to funguje, ak si z médií prečítame o Moslimoch vždy len také články, ktoré sa týkajú teroristického útoku či kauzy s týranými ženami, alebo keď články o homosexuáloch najčastejšie dopĺňajú ilustračné zábery polonahých tanečníkov z karnevalov.

coje2

coje3

Tým, že do online prostredia dokážeme sprístupňovať korektné informácie a ponúknuť v ňom širší a hlbší pohľad na diskutované témy, pomáhame tomu, aby sa internetové hoaxy a mediálny bulvár nestával bernou mincou pri formovaní mienky o menšinách. Sprístupňovaním a šírením informácií, ktoré pomáhajú spoznať menšiny nad rámec “tradičného mediálneho obrazu“, sa vytvárajú predpoklady na to, aby sa diskusia o týchto témach stávala diskusiou, a nie homogénnym hatespeechom. Rovnako to platí aj v ostatných témach, ktoré fungujú ako mobilizačné téme extrémistov.

CIEĽOM NIE JE ZA KAŽDÚ CENU PRESVEDČIŤ NÁZOROVÉHO OPONENTA

Hádať sa do krajnosti s každým oponentom v online debatách pravdepodobne naozaj nemá zmysel. Nie je však dôležité presvedčiť oponenta, ale svojim postojom dať najavo, že na danú tému existujú aj iné oprávnené názory. A predovšetkým, diskusiu či daný online priestor sledujú aj ľudia, ktorí nie sú názorovo vyhranení, a môže ich prevaha len jednostranného negatívneho obsahu ovplyvniť pri vytváraní si názorov. Už len pre túto „tichú časť“ publika je dôležité, aby sa dostala aj k iným informáciám, než sú rotujúce mýty, hoaxy a skreslenia z bulváru. Zároveň platí, že ak tieto názory a informácie nie sú vyslovené, „väčšinový nenávistný postoj“ je z titulu svojej väčšinovosti vnímaný ako jediný oprávnený a správny.

Netreba zabúdať na to, že aj počas fašistického režimu v Nemecku či na Slovensku bolo zverstvo páchané na menšinách legitimizované tichým či hlasným súhlasom väčšiny. Ak vypadáva kritický oponent, ak zaniká odvaha narušiť nenávistný prúd len preto, že je väčšinový, potom je riziko ovládnutia celého priestoru takýmito postojmi naozaj obrovské. Nebyť ticho a pozbierať odvahu aj vtedy, ak sa nás hatespeech priamo osobne netýka, je to najmenej, čo môžeme proti tomuto riziku urobiť.